Kedysi za vojny sa zvyklo hovoriť, že za každým stromom v lese bol ukrytý partizán. S istou nadsázkou sa podobne hovorí tu v Amerike o Poliakoch. Je ich tu za Veľkou Mlákou ako múch. Aj u nich je viditeľná nefalšovaná láska k športu spojená s entuziastickou podporou poľských športovcov, ktorým sa podarí presadiť v severoamerických profesionálnych ligách. Výnimkou nie je ani poľská komunita žijúca v púštnej Arizone. Bohužiaľ, jej trojročná basketbalová milostná aféra sa nedávno skončila na trpkú nôtu. Prečo?

Poľské kladivo – takúto prezývku si v NBA vyslúžil Marcin Gortat, donedávna center Phoenix Suns. Nečudo. 109 kilogramov a 210 centimetrov hovoria sami za seba. Talentovaný, 29-ročný basketbalista z poľského mesta Lodž síce nebol hviedzou tímu v pravom slova zmysle, ale jeho popularita medzi rodákmi v Arizone bola nespochybniteľná. Až do tej miery, že sa klub rozhodol v spolupráci s Arizonskou pobočkou Poľsko-Amerického krajanského spolku zorganizovať tzv. „Polish Heritage Night“ – Večer poľského dedičstva. A to nie v obyčajný deň, ale špeciálne počas domáceho otváracieho zápasu novej sezóny, v ktorom si to Slnká mali rozdať s Portlandom Trail Blazers.

Poľskí fandovia si vrámci zápasového balíčka mohli zakúpiť zľavnené lístky bez poplatkov do vyhradených „poľských sekcií“ v hľadisku. Časť z ich predaja mala skončiť v pokladnici spolku. Popri tom ich pri vstupe do arény mali čakať darčekové športové tašky a možnosť zúčastniť sa predzápasovej rozcvičky hráčov.

Neváhal ani samotný Marcin. Z vlastného vrecka zafinancoval letenky , lístky a ďalšie výdavky pre dokopy 25 fanúšikov z rodného Poľska. Boli medzi nimi aj vojaci slúžiaci v Afganistane, poľský minister športu, plus deti z Marcinovho basketbalového tábora. Všetci sa tešili na zopár dobrodružných dní v Amerike s basketbalovou čerešničkou na torte.

A potom to prišlo ako blesk z jasného neba. Bum-bác. Trade. Púhych 5 dní pred začiatkom sezóny. Marcin si balil kufre. Smer hlavné mesto Washington. Doslova a dopísmena, v čase keď jeho hostia prilietali do Phoenixu, on sedel v lietadle na Východné pobrežie. V čase keď jeho hostia sedeli spolu na večeri, Marcin sedel sám na posteli v hoteli vzdialenom od nich 3,700 kilometrov vzdušnou čiarou. Krútiac hlavou v ten večer pre médiá smutne poznamenal: “Posledných 24 hodín bolo pre mňa peklom. Bolo to ťažké, hlavne zo začiatku, ale taký je život. Toto je biznis. NBA je jeden veľký, veľký biznis!“

Reakcia Phoenix Suns na seba nenechala dlho čakať. Predstavitelia klubu v nej vyjadrili vieru, že poľskí fanúšikovia si nájdu cestu do arény na poľskú noc aj bez Marcina. Dosť blbé, naivné a demotivujúce v jednom, že? Koľko ich nakoniec víťazstvo Phoenixu nad Portlandom videlo neviem, ale Slnká všetkým poliakom, ktorí si na zápas zakúpili lístok, ponúkli ako kompenzáciu lístok zdarma na januárový zápas, v ktorom sa Washingtonský Marcin po prvý krát od trejdu vráti do Phoenixu.

Trápna a poľutovaniahodná situácia. Alebo scenár, ktorý vie napísať len život? Manažéri Phoenixu akoby vraveli: “Uvidieť svojho miláčika uvidíte, ako ste mali teraz v októbri, tak čo? Že bude mať na sebe iný dres, čo tam po tom?“ Otázka, ktorá však určite vŕtala v hlave nejednému poľskému fanúšikovi, a hlavne tým, ktorí sa tu trepali z Európy, musela byť: „Páni manažéri, nemohli ste počkať s trejdom zopár dní vediac čo sa chystá?”